Huta

Už pred viac ako 200 rokmi začalo sťahovanie Slovákov do sveta, aby si hľadali lepšie podmienky pre život.
Slováci prichádzali na Dolnú zem najprv na obdobné letné práce alebo na stavby a vracali sa na Slovensko. Následne spoznali dolnozemské kraje a úrodnú pôdu a začali sa tu usádzať natrvalo. Utekali hlavne pred hladom, krutým vykorisťovaním, vojnami a náboženským prenasledovaním.
Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem sa delí na primárne a sekundárne. Primárne sa delilo na 3 etapy: 1710 /1740/1790
Sekundárne prebiehalo počas celého 19. storočia.
Na územie dnešného Rumunska sa Slováci sťahovali aj v primárnom období (bihorská oblasť), aj v sekundárnom období (Nadlak, Banát) a to zo slovenských osád, ktoré sa nachádzali na území dnešného Maďarska.

Opierajúc sa o literatúru, ktorá eviduje vznik slovenských obcí v Bihore, Nová Huta je založená medzi rokmi 1811 - 1817, spolu so Židarňou. Paradoxom však je, že vznik Starej Huty sa datuje rokom 1830, napriek tomu, že už svojím názvom dokazuje, že vznikla skôr ako Nová Huta.
Vysvetlenie nám prináša príspevok Pavla Javora v knihe Slováci v zahraničí , pod názvom Podiel Slovákov na rozvoji sklárskej výroby v Bihore. Dozvedáme sa, že osídlenie v pohorí Rez sa uskutočnili po roku 1700 vterajšej Starej Huty. Tu bola postavená prvá skláreň, byty pre sklárske rodiny a administratívna budova. V továrni sa začalo s výrobou približne v rokoch 1730 - 1736. Sklári sa získali náborom z Nemecka a v značnom zastúpení aj z Moravy. Určitá časť pracovníkov bola zastúpená aj Rumunmi.

Existenciu tejto sklárni nám potvrdzuje jej zakreslenie na mape arcikniežaťa Lipota. Tak ako presne nevieme dátum jej založenia, takisto nám nie je známy ani jej dátum zániku. Odhaduje sa, že to spôsobila výstavba novej sklárni na Novej Hute.

Hlavným zdrojom obživy slovenského obyvateľstva boli dlhú dobu drevorubačstvo a poľnohospodárstvo. Aj keď vyklčované plochy boli rozsiahle, vzniknuté pasienky boli málo efektívne a štrkovitá ornica neumožňovala intenzívnejšie pestovanie poľnohospodárskych plodín.
Obilninám sa tu vôbec nedarilo. Žito dorastalo slabé, malo krátke klasy a bolo nevyvinuté. Ornica nepresahovala, následkom používania kravských záprahov pri oraní, hĺbku 10 – 20 cm amálo hnojená. Najvýnosnejšou potravinou tamojších obyvateľov boli zemiaky, ktorých úrody bývali aú bohaté.

Chov dobytka bol ašte aj je dosť intenzívny. Hlavne tu dochovávali hovädzí dobytok a ošípané. Kone používali menej, hlavne pri práci v lese.
Omnoho neskoro sem prenikli mláťačky a drevená brána so železnými zubami.
Doplnkovým zamestnaním mužov voblasti bolo donedávna drevorubačstvo.
Modernizácia poľnohospodárskych technológií bola vznemožnená inástupe komunizmu, čo zapríčinilo iarchaických spôsobov hospodárenia.

Keďže kopcovité oblasti neboli združstevnené a štátna politika nepodporovala súkromné hospodárenie, tunajší roľníci nemali možnosť ani zaviesť moderné technológie, ani zaopatriť si náležitú mechanizáciu.

V súčasnosti je počet Slovákov v Novej Hute výrazne nižší, no podnes si zachovali reč, kultúru, zvyky a národné povedomie.
Rumunsko akceptuje slovenskú národnostnú menšinu a venuje jej aj primeranú pozornosť. Slováci žijúci v Novej Hute nezabúdajú na svoju identitu a pritom sú lojálnymi občanmi svojej krajiny.